Najvýznamnejším hubovým ochorením broskýň je kučeravosť listov, pôvodcom tejto choroby je huba Taphrina deformans. Táto huba infikuje mladé listy v štádiu pučania púčikov. Po vypučaní sa na mladých listoch vytvárajú mechúriky, ktoré sa zafarbujú do červena, postupne sa zväčšujú, deformujú list, neskôr černejú, zasychajú a opadávajú. Po opadnutí napadnutých listov vytvárajú sa nové listy, ktoré už nie sú napádané kučeravosťou broskýň.
Z nepriamych ochranných opatrení významná je vyvážená výživa, hnojenie vápnikom a draselnými hnojivami. Priame ochranné opatrenia môžeme robiť v dvoch termínoch, a to v jesennom období po opade listov koncom októbra a začiatkom novembra a potom v jarnom období na začiatku nalievania púčikov. Využívame prípravky na baze medi (CuproTonic, Champion, Kuprotonic 50) .
Je čas myslieť na ochranu sadov a vinohradov proti škodlivým roztočom! Navyše práve teraz si viete objednať dravé roztoče, ktoré sa vypúšťajú na ochranu sadov a viníc.
Jeden zo spôsobov ochrany sadov a viníc je aplikácia alebo vypúšťanie dravých roztočov – Typhlodromus pyri. Ide teda o navýšenie počtu jedincov tohto dravého roztoča, ktorý bude úspešne potláčať populáciu škodlivých roztočov. Typhlodromus pyri je jeden z najviac využívaných bioagensov. Považovaný je za jeden z najefektívnejších bioregulátorov škodlivých fytofágnych rozočov v sadoch a viniciach. Tento dravý roztoč sa pre zimnú aplikáciu dodáva v plstených pásoch. V jednom páse (15x6 cm) je 10 – 30 jedincov. Aplikácia pozostáva z pripevnenia týchto pásov na konáre stromov alebo kry viniča. Na vinič sa dáva 1 pásik na každý 3 ker. Na ovocné stromy 1 až 3 pásy na každý strom v závislosti od veľkosti stromu. Ak dávame 2 alebo 3 pásy treba ich dať vedľa seba, aby sme mali na jednom mieste viac jedincov, tým si samčeky skôr nájdu samičky a rozmnožovanie bude úspešnejšie. Aplikácia sa vykonáva v zimných mesiacoch keď sú roztoče v diapauze, december – február, najčastejšie však vo februári. Keď dodávateľ doručí objednaných roztočov treba ihneď vykonať aplikáciu alebo ich uskladniť v chladničke pri teplote do 5°C.
Natieraním kmeňov ovocných stromov sa snažíme zmierniť negatívne účinky zimných mrazov na ovocné stromy najmä v druhej polovici zimy, keď sú pomerne veľké rozdiely medzi dennými a nočnými teplotami. Za slnečných dní sa kmene z južnej strany veľmi prehrejú a počas silnejších nočných mrazov na nich môžu vzniknúť mrazové trhliny alebo dosky. Biela farba nedovolí tak silné prehriatie kôry.
Náter kmeňov a hrubších konárov treba urobiť najneskôr v januári, ale z praktických dôvodov je lepšie, stihnúť to ešte v jeseni, v októbri alebo v novembri, no ak ani v decembri stále nemrzne, môžete dobehnúť zameškané.
Piadivka jesenná Operopthera brumata
Piadivka zimná Erannis defoliaria
Piadivky sú polyfágni škodcovia. Sú to motýle a ich larvy, húsenice, škodia vyžieraním pukov, listov a plodov rôznych ovocných a listnatých stromov počas vegetácie. Motýle piadivky jesennej sa vyskytujú v októbri a novembri, kým motýle piadivky zimnej o čosi skôr v septembri a októbri. Samičky oboch druhov nemajú krídla, preto lezú po kmeni stromov do koruny kde sa paria so samčekmi. Táto skutočnosť nám dáva možnosť v tomto období vychytať samičky na lepiace pásy, ktoré umiestňujeme na kmene stromov. Inštalovať ich treba už začiatkom októbra.
Choroby a škodcovia zeleniny
Významnými chorobami cesnaku sú fuzáriová hniloba (pôvodca huba Fusarium oxysporum), biela hniloba (pôvodca Sclerotinia sclerotiorum). Proti týmto chorobám účinne pôsobia pomocný rastlinný prípravok na baze konídie húb rodov Clonostachys a Trichoderma v prípravku Clonoplus.
Najnebezpečnejším škodcom cesnaku je háďatko zhubné. Proti tomuto škodcovi dlho nebol registrovaný žiaden prípravok. Teraz máme registrovaný biologický prípravok Novaferm Viva na baze baktérii (Bacillus thuringiensis ssp. Kurstaki, ssp. Tenebrionis a Photorhabdus luminescens). Proti háďatkám sa dá použiť aj prípravok s účinnou latkou chitosan oligosacharid (Softguard).
Na jeseň hnojíme z dvoch dôvodov - pripravíme rastliny na prezimovanie a dodáme do pôdy zásobné živiny. Zásobné hnojenie je najmä dodanie prvkov ako je fosfor, draslík a vápnik. Tieto prvky sú viazané v pôde, z ktorej si ich rastliny postupne odoberajú. Na zásobné hnojenie sa môžu použiť organické hnojivá. Používa sa hlavne klasický maštaľný hnoj, ktorý sa zapracováva do pôdy. Dnes máme hnoj k dispozícii aj forme praktických granúl (Agro Kravský hnoj).
Hnojenie vápnikom by sa malo robiť jedenkrát za 4 roky. Pri ekologickom pestovaní sa odporúča použiť vápenatý dolomit, prírodné hnojivo s vysokým obsahom vápnika (CaCO3) 55%, horčíka (MgCO3) 35 % a stopových prvkov.
Kompostovanie
Zbytky po zbere odporúčame kompostovať. Intenzívny proces kompostovania môžeme naštartovať použitím Urýchľovača kompostu. Je to zmes mikroorganizmov, ktoré rýchlo rozkladajú drevité stonky a tak urýchľujú dozrievanie kompostu. Kompost tak bude výborne pracovať počas celej zimy a na jar bude pripravený k použitiu.