Aktuality

Ochrana ovocných stromov proti chorobám a škodcom

Jadroviny

 

Obrázok 1 Nálet motýľov obaľovača jablčného na lokalite Nitra

 

 

Ak sme aplikáciu insekticídu proti druhej generácii obaľovača jablčného urobili v čase hromadného liahnutia húseníc po dvoch týždňoch treba zopakovať aplikáciu. Ako vidíme na obrázku 1. nálet motýľov obaľovača jablčného ešte stále pretrváva, takže liahnutie húseníc bude pokračovať. Odporúčame ošetrenia urobiť biologickým prípravkom na báze baktérie Bacillus thurigiensis (Lepinox Plus) alebo biologickým prípravkom SpinTor.

 

Vinič

V období koniec júla – začiatok augusta, keď je vinič vo fáze pred začiatkom  mäknutia bobúľ,  vykonávame postreky proti múčnatke a peronospóre podľa potreby. Na začiatku mäknutia bobúľ robíme druhý preventívny postrek proti botritíde. Pri silnom ohrození múčnatkou odporúčame použiť prípravok Folicit – ekologický fungicíd, ktorý má kontaktný a kuratívny účinok. Preventívne sa v koncentrácii 0,3 - 0,5 % a kuratívne v koncentrácii 1 – 1,5%. Má dobrú účinnosť aj proti peronospóre. Proti múčnatke odporúčame použiť kombináciu prípravkov PowerOF-K (0,2 – 0,4 %) a FerumOil (0,8 -1 %). FerumOil pôsobí ako zmáčadlo.

Proti peronospóre a plesni sivej odporúčame použiť kombináciu prípravkov Imunofol (0,3 %) + CuproTonic (0,2 %), alebo Chitoprom 5% v koncentrácii 0,3 %. Proti peronospóre a plesni sivej odporúčame použiť kombináciu prípravkov Imunofol (0,3 %)+ CuproTonic (0,2 %), alebo Chitoprom 5% v koncentrácii 0,3 %. Proti múčnatke a peronospóre sa odporúča: Folicit (0,4 %) + CuproTonic (0,2 %). Použiť pri strednom až silnom napadnutí viniča peronospórou a múčnatkou. Túto kombináciu môžeme použiť kedykoľvek ako záchranné ošetrenie,  ak sú splnené vhodné klimatické podmienky na výskyt choroby bez ohľadu na fenofázu viniča.

Osi
Vo fáze mäknutia bobulí často sú bobule hrozna a ovocia poškodzované osami. Tento problém sa dá vyriešiť pomocov Lapača osí a múch. Lapač obsahuje tekutú náplň, ktorá obsahuje zmes prírodných vôní, ktoré účine vábia hmyz po dobu 4 týždňoch. Tieto vône nepriťahujú včely, čmeliaky a iné druhy užitočného hmyzu.

Bobule hrozna poškodené osami

Ochrana zelenine proti chorobám a škodcom

Kapustová zelenina

Skočky

Dospelé jedince skočiek patria k mimoriadne významným škodcom kapustovej zeleniny. Klíčiacim rastlinkám obhrýzajú klíčne listy plytko pod povrchom pôdy a rastlinky následne nevzídu. U vzídených rastlín vyhrýzajú do listov plytké jamky alebo malé dierky o veľkosti 1 až 3 mm. Listy sú niekedy husto prederavené a následne zasychajú. Pri premnožení sú schopné zničiť porasty vzchádzajúcich kapustovitých rastlín. Hladina škodlivosti sa udáva poškodenie 10% listov. Vtedy treba čím skôr vykonať postrek najme ak má pokračovať suché a teplé počasie. Použiť treba prípravky povolené do kapustovín. V ekologickej produkcii je zaregistrovaný prípravok na baze azadirachtinu (NeemAzal TS), v niektorých krajinách zaregistrovaný je aj prípravok na baze spinosatu (SpinTor).

 

List kapusty poškodený imágami skočiek

 

Molice
Molice škodia vo všetkych štádiach okrem vajíčok. Larvy, nymfy a dospelé jedince škodia vyciciavaním štiav z pletív rastlín, predovšetkým zo spodnej strane listov. Následkom vyciciavania štiav prichádza k zmenám farby rastliny, zo začiatku sa na listoch objavujú žlté škvrny, ich počet rýchlo rastie takže listy celé žltnú.  Napadnuté listy sa deformujú a opadávajú. Molica lastovičníková škodí aj vylučovaním medovice (produkt metabolizmu obsahujúci cukri), ktorá prekrýva listy a preto že sa na týchto častiach vyvíjajú huby, černe, spôsobuje to zníženie fotosyntéze. Okrem toho že napadnuté rastliny sú neatraktívne kvôli špinavému povrchu. Škodí aj nepriamo prenosom vírusových ochorení. Hlavné škody spôsobuje koncom leta a v jeseň. Výskyt molíc sledujem buď pomocou žltých lepových dosiek alebo vizuálne. Raz do týždňa kontrolujeme počet napadnutých rastlín/listov s kolóniami molíc. Prah škodlivoasti je 10% napadnutých listov. V ekologickej produkcii je zaregistrovaný prípravok na baze azadirachtinu (NeemAzal TS), v niektorých krajinách zaregistrovaný je aj prípravok na baze spinosatu (SpinTor).

 

Dospelé jedince (imaga) molíc na liste kapusty

Húsenice motýľov
Významné škody na listoch kapustovín môžu spôsobiť húsenice motýľov: moličky kapustovej, mory kapustovej, mory kelovej tiež húsenice mory gama. Húsenice mlynárikov sú tiež častými škodcami poškodzujúcimi listy kapustovín a to druhy mlynárik kapustový a mlynárik repový.
Mladé húsenice moličky kapustovej vyžierajú malé biele chodbičky (miny) v listoch. Staršie sú na spodnej strane listov medzi žilkami, kde vyžierajú otvory so zachovanou vrchnou pokožkou takzvané okienka. Postupne sa okienka môžu zlúčiť, tenká pokožka opadne a tak na listoch zostávajú menšie a väčšie dierky a list má tvar čipky. Staršie larvy požierajú listy, vyžierajú požerky nepravidelného tvaru a znečisťujú trusom. Pri premnožení dochádza k holožerom. Pri žere húseníc na vnútorných listoch Húsenice môžu prenikať aj do hlávok kapusty a vtedy zapríčiňujú najväčšie škody.

Biologická ochrana
Všetky vývojové štádiá moličky kapustovej sú napádané mnohými parazitoidmi a predátormi. Veľa imág zničia aj pavúky a vtáky. Väčšina parazitoidov používaných vo svete pre biologickú reguláciu má pôvod v Európe. Prvým krokom biologickej regulácie môže byť použitie biologických prípravkov na báze baktérie Bacillus thuringiensis ssp. kurstaki (Lepinox Plus). Baktérie pritom účinkujú aj proti ďalším motýlím škodcom kapustovej zeleniny, mlynárikovi kapustovému (Pieris brassicae) a repkovému (P. rapae), more kapustovej (Mamestra brassicae), kelovej (Lacanobia oleracea) atď. Tiež spinosad (SpinTor).Z biologických metód ochrany sa úspešne využívajú vajíčkové parazitoidy z rodu Trichogramma. Trichogramma sa aplikuje od začiatku kladenia vajíčok v množstve 200 000 jedincov na hektár a to v dvoch aplikáciách pri každej generácii. Účinnosť tejto metódy je vysoká a pohybuje sa od 70-80%.

Larva mory gama a požerky ktoré spôsobila na liste kapusty
Požerky na liste kapusty zapríčinené larvami môr

Plodová zelenina

 

Vijačka kukričná a mora bavlníková na papriky
Poškodenia listov papriky podobe malých dierok, ktoré spôsobujú mladé larvy vijačky kukuričnej sú bezvýznamné z hľadiska škodlivosti. Po niekoľkých dňoch sa larvy vhrýzajú do stonky a plodov rôznej veľkosti. Stonky poškodzujú vyhrýzaním chodieb čo zapríčiňuje nedostatoční prísun živín a aj lámanie stonky. Treba pripomenúť že oveľa menej sú napadnuté stonky ako plody. Do plodov prenikajú v blízkosti stopky plodu, sú to drobné dierky ktoré sú viditeľné len vďaka trusu húseníc, ktorý zostáva v blízkosti dierky. Húsenice sa živia semenom a oplodím vyžierajúc ho úplne až po pokožku. Napadnuté mladé plody opadávajú, kým väčšie zostávajú na rastline, výrazne sa spočiatku ničím nelíšia od nenapadnutých. Až neskoršie mäknú a zahnívajú vplyvom húb a baktérii ktoré prenikajú na poškodené časti plodu. Vnútro plodu je znehodnotené trusom a stráca konzumnú hodnotu. Úroda semena tiež môže byť značne znížená. Kvantitatívne a kvalitatívne škody môžu byť veľmi vážne. Často až viac ako 50% plodov býva napadnuté.
Podobné poškodenia zapríčiňujú aj húsenice mory bavlníkovej. Poškodzujú listy a plody. Vytvárajú niekoľko vstupných otvorov do plodov, ktoré sú obyčajne väčšie ako tie ktoré vytvárajú húsenice vijačky kukuričnej. Žer vo vnútri plodu nemusí nasledovať vždy, niekedy larvy sa vhryzú do plodu a následne ho opustia. Z hľadiska škodlivosti je dôležitá skutočnosť, že jedna húsenica môže počas svojho života poškodiť – znehodnotiť aj tri plody papriky.

Biologická ochrana papriky proti vijačke kukuričnej sa môže vykonávať postrekmi s prípravkami na báze baktérie Bacillus thuringiensis spp. kurstaki a pomocou vajíčkového parazitoida z rodu Trichogramma. Účinnosť prípravkou na báze baktérie B. thuringiensis je vysoká ale variabilná. Je veľmi závislá od vonkajších faktorov (teplota a UV žiarenie) a termíne aplikácie. V optimálnych podmienkach ich účinnosť môže byť taká vysoká ako účinnosť pyrethroidov. Treba ich použiť na začiatku liahnutia lariev vijačky kukuričnej, o niekoľko dní skôr ako by sme vykonali chemickú ochranu. Biologická ochrana papriky pomocou vajíčkového parazitoida Trichogrami je dlhodobo vysoko účinná a porovnateľná s chemickou ochranou. Druhy z rodu Trichograma parazitujú nielen vajíčka vijačky kukuričnej, ale aj mory bavlníkovej. Významný je termín aplikácie, ktorú je potrebné uskutočniť na začiatku kladenia vajíčok samičkami vijačky kukuričnej v poraste papriky.

Plod papriky poškodený morou bavlníkovou
Plod papriky poškodený vijačkou kukuručnou

Rostočce
V prípade pretrvávania teplého a suchého počasia môže prísť k premnoženiu roztočcov z čeľade Tetranichidae - roztočec chmeľový a roztočec ovocný na rôznych pestovaných rastlinách. Roztočce škodia vyciciavaním štiav z listov. Prvotne zapríčiňujú symptóm podobe bielych škvŕn na listoch. Neskôr listy žltnú, hnednú a sušia sa. S ochranou treba začať hneď po zistení príznakov. Proti roztočom môžeme použiť nasledovné biologické prípravky: Floravita Citro, Karanimba Mikro, NeemAzal, RockEffect.

List uhorky poškodený roztočmi
Symptómy so spodnej strany listu

Fytoftora
Za daždivého počasia pokračujeme v ošetrení rajčiakov proti fytoftóre a alternáriovej škvrnitosti listov a plodov rajčiakov. Na ochranu môžeme použiť prípravky na baze medi - Kuprikol, Champion alebo CuproTonic, tiež biologický prípravok Chitoprom 5%.

Symptómy fytoftóre na plodoch
Symptómy fytoftóre na listoch rajčiakov

Krušpán

Vijačka krušpánova
Základom úspešnej ochrany krušpánu proti húseniciam vijačky krušpánovej je pravidelná kontrola a prehľadávanie rastlín krušpánu. Kľúčovým krokom je včasné spozorovanie výskytu húseníc, ktoré škodia na listoch vhrýzaním malých požerkoch do listu. V podstate už po dvoch postrekoch v desaťdňových intervaloch sa dá týmto spôsobom ochrániť krušpán. Použiť môžeme biologický prípravok na baze baktérie Bacillus thurigiensis (Lepinox Plus).

Listy krušpánu poškodené larvami vijačky krušpánovej

Rôzne záhradnícke rastliny

Červce
Na rôznych rastlinách v záhrade v týchto dňoch môžeme si všimnúť „chumáčiky vaty“. Pod týmito chumáčikmi sú schované jedince hmyzu trochu podobné neokrýdleným samičkám vošiek, pokryté akýmsi bielim voskovým práškom. Sú to červce. Škodia vyciciavaním štiav a vylučovaním medovice. Ochrana proti ním je náročná, musí sa viackrát opakovať.
Pri ochrane proti tomuto škodcovi sa odporúča najprv použiť prípravok, ktorý obsahuje mazľavé draselné mydlo (Floravita Coco), ktoré pomáha pri zmytí voskových vlákien. Aplikuje sa pri vyššom tlaku a väčším množstvom vody. Dávka 50 – 60 ml/ 10 l vody. Po obschnutí, najneskôr do 24 hodín treba použiť biologický prípravok proti voškám (Rock Effect – 300 ml/ 10 l vody).

Ochrana okrasných drevín proti nosánikom
Nosánik ryhovaný je chrobák, ktorý patrí do čeľade nosáčikovité a môže spôsobiť veľké škody na rôznych okrasných rastlinách (rododendrone, bršlene, vavrínovci, zobe vtáčom, tise a trvalkách).
Dospelý jedinec je asi 8 - 10 mm veľký čierny chrobák s dlhým "nosom" poškodzuje listy rôznych druhov drevín a kríkov. Škodiť môžu na mnohých črepníkových rastlinách, v záhrade najmä na rododendrone, bršlene, vavrínovci, zobe vtáčom, tise a trvalkách. Ak v lete nájdete na listoch požerky v tvare polkruhu alebo zátoky, zrejme boli v noci vo Vašej záhrade tieto nosániky (obázok 1). Koncom mája sa vyliahnu chrobáky, ktoré vyhrýzajú typický tvar do listov rôznych drevín a trvaliek s tuhými listami. Počas dňa sa tieto chrobáky ukrývajú na krytých miestach. Až po zotmení začínajú byť aktívne a žerom poškodzujú listy rastlín. Listy na mieste požerkov usychajú, čím následne okraje požerkov vädnú a hnednú. Jedná samička nakladie takmer 1000 vajíčok predovšetkým do vlhkej humusovej kyprej pôdy – zemina v črepníkoch je pre larvy ideálna.
Skutočne nebezpečné sú najmä larvy v pôde, ktoré poškodzujú korene rastlín. Liahnu sa z vajíčok od augusta do októbra a prevrtávajú sa do pôdy ku koreňom rastlín. Spočiatku sa živia hubovými vláknami a jemnými korienkami, neskôr väčšími koreňmi. Larvy zožerú aj hľuzy a časti rastlín pri zemi. Pri silnom napadnutí obžerú larvy všetky korene, takže rastlina nielen vädne, ale aj odumiera. Keďže kvôli obžratým koreňom nevie rastlina udržať v substráte stabilitu, môže padať, alebo sa vyvaliť z nádoby. Počas zimy larvy odpočívajú a na jar začínajú opäť žrať. Koncom apríla začiatkom mája sa larvy v pôde zakuklia a o tri až štyri týždne sa vyliahnu dospelé chrobáky. V teplých miestnostiach a skleníkoch môžu larvy žrať počas celého roka. Tým odpadá obdobie zimného pokoja a chrobáky sa môžu objaviť kedykoľvek v priebehu roka.
Proti larvám sa dajú v záhrade i v nádobách nasadiť pri teplotách 15°C až 25°C užitočne háďatká z rodu Heterorhabdits, prípravok Larvanem. Parazitické háďatká rodu Heterorhabditis sú veľké 0,6 mm. Larvy invázneho štádia sa v pôde aktívne pohybujú a čuchom vyhľadávajú hostiteľa. Do neho sa dostávajú tráviacim alebo dýchacím ústrojenstvom. Napadnuté larvy do 48 hodín zahynú. V uhynutých telách sa háďatká ďalej množia. Jedna
samička produkuje asi 1500 vajíčok, z nich sa liahnu larvy, následne opustia hostiteľa a vyhľadávajú nového. Takto je zaistená dlhodobá ochrana.

Listy rododendronu poškodené dospelcami nosánika ryhovaného